Málokto sa aj v dnešnej elektronickej dobe zaobíde úplne bez svadobných oznámení. Dajú sa odoslať aj elektronicky, no vždy sa nájde pár hostí, ktorí nie sú príliš zaťažení na technológie a nemajú ich prípadne ani v láske. Takí starí rodičia väčšinou nemajú k dispozícii počítače, notebooky alebo tablety a už vôbec nevedia s nimi pracovať. Práve kvôli takýmto hosťom sa potom vyrábajú svadobné oznámenia, ktoré sa rozposielajú poštou alebo odovzdávajú aj osobne. Jedine, keby ste chceli svadbu o dvoch svedkoch, tak to nemusíte nikomu oznamovať žiadnym svadobným oznámením. No, aj to však ľudia často oznámia po svadbe, že už sú zobratí a ak ľudia chcú i tak im môžu niečo poslať (ale to nevyžadujú priamo na tom svadobnom oznámení, to je len dobrá vôľa daných ľudí).
Takže môžeme vyhlásiť, že oznamenia na svadbu sú úplnou základnou klasikou, bez ktorej sa takmer žiadna svadba nezaobíde. Treba ich, aby ľudia vedeli kde a kam majú prísť. Prípadne na to, aby vedeli kde a kedy ste sa zobrali alebo pre niektorých ľudí sú aj na to, aby vedeli, kde a kedy nemajú chodiť. Informujú ľudí o tom, že sa bude konať daná slávnosť, obrad a ak chcú tak môžu prísť. Ak nie, tak treba pozvanie slušne odmietnuť a nekaziť zbytočne náladu a dojem.
Svadba je vždy o daných dvoch ľuďoch. Na čom sa dohodnú, tak by to malo byť. Nikto by sa im do toho nemal montovať a vravieť, čo by mali urobiť alebo aké oznámenia si majú dať vyrobiť. Prípadne vyjadrovať svoj názor na adresu oznámení pokojne môžu, ale určite ich netreba meniť bez toho, že by s tým nevesta a ženích súhlasili. Takto potom vznikajú časté nedorozumenia a zvady, ktorým sa dalo veľmi jednoducho predísť, keby ľudia viac rozmýšľali a starali sa viac o seba ako o druhých. Hold, taký je život. Rodinu si človek nevyberá a už vôbec nie tú priženenú alebo tú, čo získame vydajom.